NAJVÄČŠIE REALITNÉ TRANSAKCIE V DEJINÁCH (4) - Brooklynský most - voľný okamžite

Na prelome 19. a 20, storočia pôsobil v New Yorku samozvaný "realitný maklér" - George C. Parker, ktorý sa špecializoval, ako jeden z mála, na predaj tamojších pamätihodností. 

Na konci 19. storočia prichádzali do New Yorku každý deň tisíce prisťahovalcov, ktorí hľadali nový začiatok v krajine príležitostí. Realita však bola úplne odlišná od ich optimistických očakávaní. Mesto im ukázalo realitu diskriminácie, preplnených nájomných domov a nedostatku pracovných príležitostí. Uprostred toho všetkého boli aj takí, ktorí sa snažili využiť sny a ideály čerstvých imigrantov. Jedným z nich bol George C. Parker - majster ilúzií a predajca snov. Narodil v roku 1860 írskym prisťahovalcom v New Yorku. Veľa sa o jeho živote nevie, každopádne vedel ako očariť svoje okolie.

Jeho najúspešnejším podvodom bol opakovaný predaj Brooklynského mostu, ktorý vedel realizovať aj niekoľko krát týždenne.

Brooklynský most nebol vybraný náhodou. Napriek tomu, že nebol priamo na trase lodí smerujúcich na Ellis Island, vždy bol impozantným symbolom New Yorku. Slúžil ako kľúčové spojenie medzi Manhattanom a Brooklynom, kde denne prechádzali tisíce chodcov, pracovníkov a cestujúcich.

Parkerova stratégia bola v podstate jednoduchá. Vždy bezchybne oblečený najprv preveril okolie. Potom čo našiel vhodný cieľ, pristúpil k nič netušiacemu prisťahovalcovi, a predstavil sa ako úspešný podnikateľ s naoko neškodnou príležitosťou: možnosťou prevádzkovať mýtnu búdku na Brooklynskom moste. V tom čase bolo totiž bežné, že za prechod cez most boli vyberané rôzne poplatky.

Parker po krátkej diskusii s obeťou dokázal vyhodnotiť jej záujem a finančné možnosti. Podľa tejto "analýzy" následne upravil svoju ponuku, ktorá mohla obsahovať aj rozšírené obchodné partnerstvo, ktoré zahŕňalo nielen prevádzkovanie mýtnych staníc ale aj podielové spoluvlastníctvo celého mostu. Naivnú obeť dokázal presvedčiť, že by sa mohla stať jeho jediným vlastníkom, kontrolovať všetky mýtne operácie a dosahovať obrovské zisky.

Na základe takýchto obchodných rokovaní určil následne Parker kúpnu cenu (resp. cenu nájmu) v rozmedzí od 75 dolárov až po 50 000 dolárov (dnes to predstavuje približne 1,5 milióna Eur). 
S vreckami plnými peňazí a úsmevom na tvári sa potom s naivnou obeťou rozlúčil. 

"Úspešní" majitelia mostu si začali postupne nárokovať na svoj podiel na moste a niektorí tam dokonca začali umiestňovať vlastné mýtne stanice. 

To samozrejme upútalo pozornosť úradov. Policajti spočiatku nevedeli, ako reagovať, mysleli si že sa jedná o žart. Všetko, čo mohli urobiť, bolo zatvoriť na čierno postavené mýtne stanice a poslať tých, ktorí ich prevádzkovali, do väzenia, pričom ich v podstate považovali za bláznov, ktorí sa pokúšali o veľmi odvážny druh podvodu. Až po dlhšom čase, keď sa podobní "majitelia" objavili s identickým príbehom, si úrady uvedomili, čo sa deje, a prijali  opatrenia na zabránenie ďalším podvodom. V blízkosti mostu umiestnili značky, ktoré informovali o tom, že nie je na predaj.

Pre Parkera to však zďaleka neznamenalo koniec jeho realitnému biznisu, nakoľko mal stále vo svojom portfóliu Grantovo mauzóleum, Madison Square Garden a Metropolitné múzeum umenia, pripravené na ďalší “predaj”.

Napriek všetkým svojim podvodným aktivitám sa Parkerovi podarilo roky unikať spravodlivosti. 
Až v roku 1928, po živote plnom podvodov a poslednom falošnom šeku, ho zákon dostihol. 
Bol odsúdený na doživotie.